Prečo konverzácia nie je o odpovediach, ale o reakciách

Niekto sa ťa niečo spýta po anglicky.
Ty vieš odpoveď.
A napriek tomu sa necítiš úplne prirodzene.

Prečo?

Väčšina študentov sa učí odpovede.
Správne vety.
Správny čas.
Správne slovo.

Ale v skutočnej konverzácii väčšinu času neodpovedáme.
Reagujeme.

Čo tým myslím?

Predstav si tento rozhovor:

A: How was your weekend?
B: It was good. I went hiking.

Technicky je to úplne v poriadku.
Gramaticky správne.
Ale pôsobí to trochu „plocho“.

Teraz sa pozrime na tú istú situáciu trochu inak:

A: How was your weekend?
B: It was good, actually. I went hiking.
A: Oh really? Where?
B: In the mountains. It was a bit cold though.
A: That sounds nice.

Zrazu to pôsobí prirodzene.
Nie preto, že by niekto použil pokročilé slová.
Ale preto, že tam boli reakcie.

Konverzácia nie je test

Veľa ľudí má pocit, že v rozhovore musí podať výkon.
Musí odpovedať správne.
Rýchlo.
Bez chyby.

Lenže rozhovor nie je skúška.
Je to výmena.

A veľká časť tejto výmeny sú malé, jednoduché reakcie.

5 reakcií, ktoré držia rozhovor pri živote

Nie sú komplikované.
Práve naopak.

I see.
= Rozumiem. Vnímam to.

Right.
= Jasné. Chápem.

That makes sense.
= To dáva zmysel.

Let me think.
= Daj mi chvíľu.

I didn’t catch that.
= Nezachytil som to.

Žiadne zložité štruktúry.
Žiadna pokročilá slovná zásoba.
Len prirodzené reakcie, ktoré používajú ľudia každý deň.

Možno problém nie je v slovnej zásobe

Možno nepadáš preto, že nevieš dosť slov.
Možno len nemáš v hlave tieto malé „mosty“ medzi vetami.

Keď sa ich naučíš používať,
rozhovor začne plynúť inak.

Nie preto, že znieš múdrejšie.
Ale preto, že znieš prirodzenejšie.