Prečo britská a americká angličtina nie sú to isté, ale nemusíš mať z toho vôbec stres

Britská a americká angličtina nie sú úplne rovnaké.

To je pravda.

Líšia sa v slovnej zásobe, výslovnosti, pravopise, niekedy aj v gramatike alebo v tom, čo znie prirodzenejšie.

Brit častejšie povie:

„flat“

Američan častejšie povie:

„apartment“

Brit povie:

„lift“

Američan povie:

„elevator“

Brit povie:

„holiday“

Američan povie:

„vacation“

A áno, takéto rozdiely existujú.

Otázka však je:

Musíš ich všetky ovládať, aby si vedel dobre po anglicky?

Podľa mňa nie.

Je dobré o nich vedieť.
Je dobré ich postupne vnímať.
Je dobré im rozumieť.

Ale nemyslím si, že by si z nich mal mať stres.

Pre väčšinu študentov je oveľa dôležitejšie vedieť povedať myšlienku jednoducho, reagovať v rozhovore a rozumieť rôznym ľuďom, než sa trápiť tým, či práve použili britské alebo americké slovo.

Rozdiely existujú, ale často sa preceňujú

V škole sa niekedy britská a americká angličtina prezentujú tak, akoby išlo o dva úplne oddelené svety.

Toto je britské.
Toto je americké.
Toto používajú Briti.
Toto používajú Američania.

A študent môže mať pocit, že keď použije „nesprávnu“ verziu, urobí chybu.

Lenže reálna angličtina je oveľa uvoľnenejšia.

Ľudia sledujú americké filmy.
Počúvajú britské podcasty.
Pracujú s kolegami z rôznych krajín.
Čítajú texty z celého sveta.
Komunikujú s ľuďmi, pre ktorých angličtina tiež nie je materinský jazyk.

Preto dnes veľa ľudí prirodzene rozumie obom variantom.

Ak Britovi povieš:

„Where is the elevator?“

pravdepodobne ti bude rozumieť.

Ak Američanovi povieš:

„Where is the lift?“

možno si všimne, že používaš britské slovo, ale s veľkou pravdepodobnosťou pochopí, čo myslíš.

A to je dôležité.

V reálnej komunikácii nejde vždy o to, či si použil dokonale britské alebo dokonale americké slovo.

Ide o to, či tvoja myšlienka prešla.

Naozaj Briti používajú iba „flat“ a nie „apartment“?

Nie.

Toto je dobrý príklad toho, prečo by sme rozdiely nemali brať príliš čiernobielo.

Áno, v britskej angličtine je bežnejšie slovo:

„flat“

Napríklad:

„I live in a small flat in London.“

V americkej angličtine je bežnejšie:

„apartment“

Napríklad:

„I live in an apartment in New York.“

Ale to neznamená, že Brit slovu „apartment“ nerozumie alebo že ho nikdy nepoužije.

V Británii sa „apartment“ tiež používa, len často znie trochu modernejšie, formálnejšie, realitne alebo luxusnejšie.

Napríklad:

„luxury apartments“

„serviced apartments“

„a modern apartment building“

Čiže nie je pravda, že Briti používajú iba „flat“ a Američania iba „apartment“.

Presnejšie je povedať:

„Flat“ je bežnejšie britské slovo.
„Apartment“ je bežnejšie americké slovo.
Ale obe slová sú zrozumiteľné.

A presne takto by som k týmto rozdielom pristupoval.

Nie ako k pasci.

Skôr ako k orientácii.

Čo je pre študenta naozaj dôležité

Ak sa učíš angličtinu ako dospelý človek, tvoj hlavný problém väčšinou nie je to, či máš povedať „flat“ alebo „apartment“.

Hlavný problém je často iný.

Že sa bojíš začať vetu.
Že si všetko prekladáš zo slovenčiny.
Že rozumieš viac, než vieš povedať.
Že nevieš rýchlo reagovať.
Že sa bojíš robiť chyby.
Že chceš hovoriť príliš komplikovane.
Že nevieš, ako zostať v rozhovore, keď niečomu nerozumieš.

Toto sú veci, ktoré majú na tvoju komunikáciu oveľa väčší vplyv.

Ak povieš jednoduchú vetu jasne a pokojne, ľudia ti budú rozumieť, aj keď použiješ slovo z druhého variantu angličtiny.

Ak však budeš čakať, kým si budeš istý, či je každé slovo britské alebo americké, môže sa stať, že nepovieš nič.

A to by bola väčšia škoda.

Tvoj cieľ nie je hrať sa na Brita alebo Američana

Toto je podľa mňa veľmi dôležité.

Tvoj cieľ nemusí byť znieť ako Brit.

A nemusí byť ani znieť ako Američan.

Tvoj cieľ je vedieť komunikovať.

Rozumieť.
Reagovať.
Vysvetliť myšlienku.
Opýtať sa.
Povedať svoj názor.
Zvládnuť pracovnú alebo bežnú situáciu.

Samozrejme, ak máš rád britskú angličtinu, môžeš sa ňou viac inšpirovať.

Ak máš rád americkú angličtinu, môžeš viac používať americké výrazy a výslovnosť.

To je úplne v poriadku.

Ale pre väčšinu študentov nie je potrebné vybrať si jeden variant a báť sa, že druhý nesmú používať.

Angličtina dnes funguje oveľa viac medzinárodne.

V práci často nehovoríš len s Britmi alebo Američanmi.

Hovoríš s Nemcami, Holanďanmi, Talianmi, Španielmi, Poliakmi, Indmi, kolegami z rôznych krajín.

A vtedy je najdôležitejšie niečo iné:

jasnosť.

Nie dokonalý prízvuk.

Nie dokonalý britský alebo americký výber slov.

Ale jasná, zrozumiteľná komunikácia.

Kedy na rozdieloch záleží viac

To však neznamená, že rozdiely medzi britskou a americkou angličtinou sú úplne nepodstatné.

Nie sú.

Len nie sú vždy také dôležité, ako si študenti myslia.

Sú situácie, kde sa na ne oplatí dávať väčší pozor.

Napríklad keď píšeš formálny text.

Ak píšeš CV, pracovný e-mail, prezentáciu alebo dokument pre konkrétnu firmu, je lepšie byť konzistentný.

Nemusíš v jednom texte miešať:

„colour“ a „center“

alebo:

„organise“ a „analyze“

Nie je to tragédia, ale pôsobí to nejednotne.

Ak píšeš pre britské prostredie, použi radšej britský pravopis:

„colour“

„organise“

„centre“

Ak píšeš pre americké prostredie, použi americký pravopis:

„color“

„organize“

„center“

V bežnom rozhovore to ľudia väčšinou neriešia.

Ale vo formálnejšom písaní je konzistentnosť dobrý zvyk.

Kedy by si sa mal zamerať na jeden variant viac

Na britskú alebo americkú angličtinu by som sa viac zameral vtedy, ak máš na to konkrétny dôvod.

Napríklad:

pracuješ hlavne s britským tímom,
pracuješ hlavne s americkými klientmi,
pripravuješ sa na skúšku, kde sa očakáva konzistentný variant,
píšeš texty pre britský alebo americký trh,
pracuješ v marketingu, copywritingu, customer supporte alebo práve,
alebo jednoducho chceš znieť viac britsky alebo americky, lebo sa ti ten variant páči.

Vtedy dáva zmysel ísť viac do detailov.

Ale ak sa učíš angličtinu preto, aby si sa dohovoril, rozprával v práci, reagoval prirodzenejšie a cítil sa istejšie, nerobil by som z týchto rozdielov hlavnú tému tvojho učenia.

Mali by byť súčasťou angličtiny.

Nie centrom angličtiny.

Najlepšia stratégia: rozumieť obom, hovoriť jednoducho

Podľa mňa je najlepšia stratégia veľmi jednoduchá:

Rozumieť obom variantom.
Používať to, čo ti je prirodzenejšie.
Neriešiť každý rozdiel ako chybu.

Ak počuješ „flat“, vedz, že je to byt.
Ak počuješ „apartment“, vedz, že je to byt.

Ak počuješ „lift“, vedz, že je to výťah.
Ak počuješ „elevator“, vedz, že je to výťah.

Ak počuješ „holiday“, vedz, že to môže znamenať dovolenka.
Ak počuješ „vacation“, vedz, že to je dovolenka.

Toto je praktické.

Nemusíš mať v hlave neustále alarm:

„Je toto britské?“
„Je toto americké?“
„Použil som správny variant?“
„Čo ak to poviem zle?“

Takto sa angličtina používa veľmi ťažko.

Lepšie je postupne si všímať rozdiely, ale nenechať sa nimi zastaviť.

Niektoré rozdiely sa oplatí poznať

Sú však rozdiely, ktoré sa určite oplatí poznať, pretože sa objavujú často.

Napríklad:

„flat“ a „apartment“

„lift“ a „elevator“

„holiday“ a „vacation“

„queue“ a „line“

„rubbish“ a „trash“

„petrol“ a „gas“

„football“ a „soccer“

„underground“ a „subway“

„postcode“ a „zip code“

„mobile phone“ a „cell phone“

Nie preto, aby si sa stresoval.

Ale preto, aby si rozumel, keď ich počuješ alebo čítaš.

Toto je podľa mňa zdravý prístup.

Rozdiely poznať.

Ale nepreceňovať ich.

Pozor na školské čiernobiele vysvetlenia

Veľa študentov má z minulosti pocit, že v angličtine existuje jedna správna verzia a jedna nesprávna verzia.

Ale jazyk takto nefunguje vždy.

Niekedy existuje britskejšia verzia.
Americkejšia verzia.
Formálnejšia verzia.
Bežnejšia verzia.
Staršia verzia.
Modernejšia verzia.

A veľa slov funguje v rôznych prostrediach rôzne.

Preto nemám rád vysvetlenia typu:

„Briti hovoria iba toto.“
„Američania hovoria iba toto.“
„Toto je zlé.“
„Toto sa nepoužíva.“

Jazyk je často flexibilnejší.

Lepšie je povedať:

„Toto je bežnejšie v britskej angličtine.“
„Toto je typickejšie pre americkú angličtinu.“
„Obe možnosti sú zrozumiteľné.“
„V tomto kontexte by som použil radšej túto verziu.“

Takéto vysvetlenie je pre študenta oveľa užitočnejšie.

Lebo mu nedáva strach.

Dáva mu orientáciu.

Čo by som teda odporúčal

Ak sa učíš angličtinu, nesnaž sa naučiť všetky rozdiely medzi britskou a americkou angličtinou naraz.

Nemusíš si robiť obrovské zoznamy.

Nemusíš sa báť, že keď povieš „apartment“ Britovi, nebude ti rozumieť.

Nemusíš mať pocit, že tvoja angličtina je zlá, lebo miešaš vplyvy z filmov, podcastov, školy a internetu.

To robí veľa ľudí.

Aj preto, že dnes je angličtina všade.

A stretávaš sa s rôznymi variantmi.

Skôr si postupne buduj cit pre to, čo znie prirodzene v rôznych situáciách.

Všímaj si rozdiely.

Ale hlavne používaj angličtinu.

Hovor.
Počúvaj.
Čítaj.
Pýtaj sa.
Reaguj.
Neboj sa opraviť.
Neboj sa povedať vec jednoducho.

Lebo toto ťa posunie viac než stres z toho, či je tvoje slovo britské alebo americké.

Na záver

Britská a americká angličtina nie sú to isté.

Ale to neznamená, že sa musíš báť každého rozdielu.

Pre bežného študenta je oveľa dôležitejšie rozumieť obom variantom, než dokonale hovoriť jedným z nich.

Ak máš konkrétny dôvod, sústreď sa viac na britskú alebo americkú angličtinu.

Ak nie, ber rozdiely ako súčasť jazyka.

Nie ako skúšku.

Nie ako pascu.

Nie ako dôkaz, že nevieš po anglicky.

Len ako ďalší kúsok angličtiny, ktorý sa postupne naučíš vnímať.

A hlavne nezabudni:

Tvoj cieľ nie je znieť dokonale britsky alebo dokonale americky.

Tvoj cieľ je rozumieť, reagovať a vedieť povedať to, čo potrebuješ.

Chceš sa učiť angličtinu prakticky a bez zbytočného stresu?

Na mojom HeroHero nájdeš materiály, ktoré ti pomáhajú angličtinu používať pravidelne a prirodzene.

Čítanie, počúvanie, písanie aj speaking aktivity sú vytvorené tak, aby si sa neučil len teóriu, ale angličtinu naozaj používal v praxi.

Prvých 5 ľudí si môže HeroHero vyskúšať na 1 týždeň zadarmo.
Odkaz nájdeš tu: https://herohero.co/englishteacherviliam/invites/XAANYSNFVH

Stalo sa ti niekedy, že si riešil, či je nejaké slovo britské alebo americké?

Napíš mi na sociálnych sieťach.
Rád si to prečítam.

Viliam | English Teacher Viliam
Pomáham Slovákom hovoriť po anglicky prakticky, prirodzene a bez zbytočného stresu.